Európska komisia škrtla Slovensku z ekonomického rastu

Európska komisia škrtla Slovensku z ekonomického rastu

Brusel v porovnaní s novembrom v aktuálnej prognóze zhoršil vyhliadky Slovenska ohľadom hospodárskeho rastu aj zamestnanosti.

Európska komisia škrtla Slovensku z ekonomického rastu




BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) – Výkon slovenského hospodárstva bude v tomto roku výrazne slabší, ako sa pôvodne očakávalo, recesii sa však zrejme vyhne.

Predpovedá to Európska komisia vo svojej najnovšej zimnej prognóze pre eurozónu. Podľa nej dosiahne hospodársky rast Slovenska v tomto roku 1,1 %, čo oproti poslednej prognóze z novembra znamená zníženie odhadu o 0,9 percentuálneho bodu.

Pre budúci rok Brusel Slovensku predpovedá opätovné zrýchlenie dynamiky hospodárstva na 2,9 %. "Prognóza nie je pre nás prekvapením, Slovensko bude podľa EK patriť medzi krajiny eurozóny, ktoré sa vyhnú recesii. Po Estónsku a Malte budeme spolu s Írskom treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou," reagoval minister financií Peter Kažimír.

Spomalenie hospodárstva bude podľa komisie v tomto roku vyplývať predovšetkým z vyprchania efektu nových projektov rozbehnutých v automobilkách. Spolu s oslabeným dopytom to bude v prvom polroku znamenať prudké spomalenie exportu, ktorý je hlavným ťahúňom slovenského hospodárstva.

Prognóza však podľa komisie zohľadňuje aj krátkodobý dopad konsolidačného balíka na súkromnú spotrebu a verejné investície. Navyše, domáca spotreba je naďalej tlmená negatívnym vývojom na trhu práce. V roku 2014 sa očakáva rast externého dopytu, spotrebiteľskej dôvery a domáceho dopytu, čo by sa malo podpísať nad silnejším rastom ekonomiky.

Pomalší hospodársky rast by sa mal odzrkadliť aj na vývoji na trhu práce. Kým v novembri komisia prognózovala Slovensku pre tento rok nezamestnanosť na úrovni 13,5 %, teraz svoje odhady zvyšuje o 0,5 percentuálneho bodu. Pokles na 13,6 % sa očakáva v budúcom roku. Zamestnanosť by mala v tomto roku stagnovať, budúci rok by mala stúpnuť o 0,5 %.

Vo fiškálnej oblasti Brusel predpokladá, že Slovensku sa napriek deklarovanej snahe v tomto roku deficit pod maastrichtské 3 % hrubého domáceho produktu stlačiť nepodarí. V roku 2013 totiž podľa komisie dosiahne schodok verejných financií Slovenska 3,3 % a pre rok 2014 odhaduje deficit na úrovni 3,4 %.

Tento vývoj by podľa Bruselu znamenal, že verejný dlh by v tomto roku prekročil 55 % a v roku 2014 by dosiahol 57,1 % hrubého domáceho produktu. Podľa Ministerstva financií SR, konsolidačné balíčky slovenskej vlády prijaté koncom minulého roka, ako aj začiatkom tohto roka budú mať pozitívny vplyv na deficit verejných financií. "Ministerstvo financií SR vníma riziká, ktoré predstavila Európska komisia vo svojej prognóze, ale zároveň potvrdzuje svoj záväzok znížiť deficit verejných financií v tomto roku pod 3 % HDP," dodal Kažimír.

V cenovom vývoji naopak Európska komisia očakáva na Slovensku zmiernenie dynamiky rastu spotrebiteľských cien. Pre tento rok ponecháva svoju novembrovú prognózu harmonizovanej inflácie bez zmeny na úrovni 1,9 %, rovnako sa nemení ani odhad rastu cien pre rok 2014 na úrovni 2 %.

Vo fiškálnej oblasti Brusel predpokladá, že Slovensku sa napriek deklarovanej snahe v tomto roku deficit pod maastrichtské 3 % hrubého domáceho produktu stlačiť nepodarí. V roku 2013 totiž podľa komisie dosiahne schodok verejných financií Slovenska 3,3 % a pre rok 2014 odhaduje deficit na úrovni 3,4 %. Tento vývoj by podľa Bruselu znamenal, že verejný dlh by v tomto roku prekročil 55 % a v roku 2014 by dosiahol 57,1 % hrubého domáceho produktu.

Zvyšovanie príjmov a škrtanie výdavkov tak podľa komisie povedie k zníženiu schodku z vlaňajších očakávaných 4,8 % hrubého domáceho produktu. Rast schodku v roku 2014 sa predpokladá v prípade nezmenených politík. Podľa komisie odhadovaný nárast schodku vyplýva aj z toho, že niektoré konsolidačné opatrenia v roku 2013 majú len jednorazový charakter.
Nižšie čísla aj pre eurozónu
Eurozóna začne opäť rásť najskôr v roku 2014. V aktuálnej správe to tvrdí Európska komisia (EK), ktorá v jesennej prognóze predpovedala návrat rastu už v tomto roku. Ekonomika 17-člennej menovej únie sa v roku 2013 zmenší o 0,3 %. Znamená to, že eurozóna zostane v druhej recesii po roku 2009 o rok dlhšie, než sa pôvodne čakalo, uviedla v piatok komisia. Skoršiemu zotaveniu podľa komisie bráni nedostupnosť úverov a rekordne vysoká nezamestnanosť.

V roku 2014 má hospodárstvo menovej únie posilniť o 1,4 %. Odhad pre vlaňajšok komisia zrevidovala na pokles o 0,6 %, kým ešte v novembri prognózovala, že 17-členná menová únia za celý rok 2012 mierne posilní o 0,1 %. "Zlepšenie na finančných trhoch kontrastuje s absenciou rastu úverov a slabým krátkodobým výhľadom aktivity v ekonomike," uviedol predstaviteľ EK Marco Buti v úvode k aktuálnej správe.

Miera nezamestnanosti v eurozóne sa podľa odhadov komisie počas roku 2012 vyšplhá na 12,2 %, kedy bude bez práce vyše 19 mil. ľudí. Súkromná spotreba ani spotreba verejného sektora neprispejú k zotaveniu a budú naopak brzdou hospodárskeho rastu, uvádza sa ďalej v správe. Spotrebiteľská inflácia sa má počas roka 2013 udržať na úrovni 1,8 %, teda pod cieľovou hodnotou 2 %, ktorú si naplánovala Európska centrálna banka (ECB). To podľa agentúry Reuters posilňuje šance, že ECB zníži úrokové sadzby zo súčasných 0,75 %.