Slováci sú v investovaní stále ešte pozadu. Prečo tomu tak je?

Slováci sú v investovaní stále ešte pozadu. Prečo tomu tak je?

Kapitálový trh na Slovensku je stále ešte mladý a oproti USA až 100 rokov pozadu. Nie je preto žiadnou náhodou, že Slováci sú v investíciách opatrní, ale aj málo vzdelaní. Dôkazom toho je aj to, že spomedzi krajín menovej únie patríme ku krajinám s najvyšším podielom peňazí uložených na  bankových účtoch. Zároveň však patríme k tým krajinám, ktoré majú najnižší podiel majetku investovaného v podielových fondoch.

Strach a nedôvera

V prvom rade treba podotknúť, že si mnoho ľudí stále neuvedomuje potrebu sporenia, a kde nie sú úspory, nemôžu byť ani investície. Okrem iného si Slováci často spájajú investície s negatívnymi emóciami. Investíciu tak automaticky vnímajú ako stratu či podvod. Bohužiaľ, na to majú niekoľko dôvodov.

Kupónové privatizácie

Korene tejto dogmy spočívajú s našich kapitalistických počiatkoch po páde socializmu. Hovoríme o tzv. kupónovej privatizácii. Slováci vehementne kupovali kupónové knižky, no len hŕstka z bežných občanov na nich skutočne zarobila. Väčšina ľudí vlastnila časom bezcenné cenné papiere spoločností, ktoré sa dostali do konkurzu či reštrukturalizácie, a za ktoré dokonca museli ešte platiť správcovské poplatky. Víťazne z toho vzišli len vyvolení ľudia, ktorí kapitálovému trhu rozumeli, či ako sa vraví, boli pri koryte.

Neslávne nebankovky

Druhú facku Slováci dostali pri škandále s nebankovkami BMG Invest a Horizont Slovakia. Štát v tom čase nebankovky nijako nereguloval, a teda nemal nad nimi žiadnu kontrolu. Tie pod zámienkou nadštandardných 30 % výnosov vylákali od ľudí vyše 1,75 miliardy eur. Čo nasledovalo, ani nemusíme ďalej pripomínať.

Svetová finančná kríza

Šťastie sme nemali ani v nedávnej minulosti pri svetovej finančnej kríze z rokov 2008 a 2009. Hoci bol tento problém celosvetový, neobišiel ani nás. Mnoho ľudí v dôsledku poklesov cien aktív zo strachu pred väčšími stratami vyberali svoje úspory z fondov, a tak inkasovali straty. Skúsení investori však vedeli, že v časoch výpredajov sa nechodí predávať, ale nakupovať.

Staršia generácia ľudí si s „investovaním“ svoje prežila. Na rade sú mladšie generácie, ktoré si tieto udalosti nepamätajú alebo ich vôbec nezažili. S väčšou reguláciou odvetvia, dostupnosťou informácii a vyššou finančnou gramotnosťou obyvateľstva by už k takýmto situáciám nemalo v takej miere dochádzať.