Rok 2014 a aj začiatok roku 2015 sa niesli v duchu deflácie, čiže postupného zhodnocovania európskej meny euro. Ide o pomerne nezvyklý jav, doteraz sme boli totiž viac zvyknutí na infláciu, ktorá naopak predstavuje znehodnocovanie finančnej masy. Deflácia má viacero dôsledkov, jedným z nich je hlavne pokles cien i úrokov. Práve tento efekt sa prejavil pri hypotékach, ktoré boli v tomto období výrazne lacnejšie, než doteraz. A je veľmi zaujímavé, že tento jav pretrváva aj v tomto období.
Hypotekárny úver je v princípe veľmi zaujímavým úkazom na trhu s finančnými produktmi. Nejde totiž o vyslovene tradičný trhový produkt, ako napríklad typický úver, pri ktorom banka sleduje najmä svoj zisk prejavený v úrokoch. Hypotéka má aj určitý sociálny aspekt, práve vďaka nej sa k vlastnému bývaniu dostáva množstvo mladých rodín, ktoré by si nový byt v hotovosti jednoducho nemohli dovoliť. K tejto špecifickej atmosfére prispieva aj štát, ten istou sumou dotuje práve hypotéky pre mladých ľudí. Rozdiel je aj v ručení – v hypotéke je potrebné ručiť už existujúcou nehnuteľnosťou či majetkom, čo u ľudí zvyšuje mieru zodpovednosti pri rozhodovaní o hypotéke, o tom, či ju vziať, alebo radšej hľadať iné spôsoby získania financií. Európska centrálna banka vo svojich prognózach nastavila inflačný cieľ dvoch percent, momentálne je však tento cieľ v mínusových hodnotách. Okrem iného to znamená aj to, že do obehu sa dostáva menšie množstvo peňazí a to trápi aj banky. Tie práve s peniazmi manipulujú, investujú ich a využívajú pri kapitálovom zhodnotení. A práve z tohto vyplývajú nízke hypotekárne úroky – banka radšej poskytne lacnejšiu hypotéku, len aby získala dodatočné financie na obchodovanie, než by mala menej hypoték s vyššími úrokmi. Tak uvidíme, ako na lacné hypotekárne úvery zareaguje obyvateľstvo. Je totiž jasné, že tieto nízke úroky na hypotékach nebudú trvať donekonečna.